V čom môže byť Sulíkovo referendum referendum protiústavné
Ústava Slovenskej republiky pozná viacero obmedzení pre vyhlásenie referenda. Podľa čl. 93, odsek 3 nemôžu byť napríklad predmetom referenda ani základné práva a slobody (čl. 12-54).
Otázky č. 3 a 5 referenda
Predmetom referenda teda nemôže byť ani volebné právo a ani právo zúčastniť sa na referende (čl. 30). Podľa všetkého sú teda ako predmet referenda vylúčené aj voľby, ako nástroj vykonávania volebného práva. Uvediem analógiu: Ak je napr. z dotácií vylúčené odvetvie stavebníctva, je logické, že budú z dotácií vylúčené aj miešačky na betón, poľnohospodárstvo - umelé hnojivá, pekárenstvo - pece a pod. Tak aj volebné právo - voľby.
Z toho vyplýva, že protústavné sú v referende aj otázky 3 (zníženie počtu poslancov, parlamentné voľby) a 5 (parlamentné a eurovoľby cez internet).
Inou vecou je, že kým zníženie počtu poslancov (čl. 73, odsek 1) by bolo možné v parlamente schváliť ústavným zákonom bez potreby zmeny iných (hierarchicky vyššie zaradených článkov), voľby cez internet by nebolo možné zmeniť schválením púhych noviel príslušných volebných zákonov v parlamente, lebo by boli v rozpore s ústavnou formou tajných volieb.
Otázka č. 1 referenda
O protiústavnosti prvej otázky sa u nás diskutovalo začiatkom r. 2008, ešte keď Súlik zbieral podpisy pod petíciu za referendum, ktoré vtedy malo obsahovať len túto jedinú otázku. Začal to E. Chmelár. Argumentoval tým, že:
a) aj koncesionárske poplatky patria svojím charakterom skôr medzi dane a odvody než medzi iné poplatky. Odvolával sa okrem iného aj na Sulíkove výroky v tomto zmysle,
b) bez ohľadu na to, či sú koncesionárske poplatky daňami, odvodmi alebo len inými poplatkami, dotýkajú sa príjmovej časti štátneho rozpočtu.
Aj dane, odvody ani štátny rozpočet nemôžu byť podľa čl. 93, odsek 3 predmetom referenda!
Otázka č. 4 referenda
Keď sme pri štátnom rozpočte, v zmysle právneho názoru ústavného právnika z UPJŠ Š. Kseňana, vylúčenie štátneho rozpočtu ako predmetu referenda by sa dalo aj tak široko vykladať, že by sa museli vylúčiť všetky veci, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet. Najskôr by sme však zo všetkých 6 otázok, ktoré všetky majú nielen vplyv na štátny rozpočet, ale sú aj priamo jeho súčasťou mohli vylúčiť otázku č. 4 (ceny osobných áut pre štátne orgány).
Okrem toho: Ústava hovorí v čl. 93, odsek 2: "Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu." Je jasné, že napr. otázky volieb takým dôležitými otázkami sú. Dotýkajú sa naozaj všetkých občanov. Ceny osobných vozidiel pre štátne orgány by však celkom určite medzi "dôležité otázky verejného záujmu" patriť nemali! Značky a teda aj ceny vozidiel sa dotýkajú priamo spravidla len predstaviteľov jednotlivých orgánov, ich vodičov a pracovníkov dielní. Argument, že petíciu podpísalo viac ako 400 tisíc ľudí určite neobstojí. Cena vozidiel môže byť predmetom záujmu aj bulváru a teda aj väčšiny občanov, to však neznamená, že musí byť aj "dôležitou otázkou verejného záujmu." Predsa celý odsek 2 článku 93 nemohol byť zakomponovaný do ústavy len zo srandy. Napríklad preto, aby čl. 93 mal viac odsekov. Napriek vágnemu charakteru odseku musí predsa existovať nejaká hranica, kedy ešte nejaké typy otázok patria k dôležitým otázkam verejného záujmu a kedy už nie! O zbytočnosti a teda nedôležitosti tejto otázky sa vyjadrujú aj mnohí verejní činitelia. Žiaľ, nenapadlo ich zatiaľ spojiť priamo s týmto článkom ústavy, ktorý práve z tohto dôvodu môže viesť k vyhláseniu referenda za protiústavné.
Nikto, ani ústavnoprávny výbor parlamentu, tobôž nie jeho predseda, na ktorého sa iniciátori a obhajcovia referenda radi dvolávajú, sám, okrem Ústavného súdu SR nemôže o tejto hranici rozhodnúť! Stačilo by, keby návrh na rozhodnutie o neústavnosti referenda podalo najmenej 30 poslancov NR SR.
kn
